Ako nemať problém s motorovým vozidlom v prírode.

Motorové vozidlo a príroda sú pre mnohých úplne nezlučiteľné pojmy, ale nám a mnohým ďalším sa práve toto spojenie stalo životným štýlom, aj keď v našich podmienkach tak trochu na hrane zákona. Ako sa vysporiadať s tým, že na časti územia je vjazd motorovým vozidlom zakázaný?

Naše zákony sú k motorovým vozidlám v prírode a mimo ciest dosť prísne a o vjazde priamo hovorí napríklad Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002, Zákon o lesoch č. 326/2005, Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 a čo je najhoršie, dokonca aj Trestný zákon 300/2005.

Tresty za porušenie ustanovení týchto zákonov sa podľa okolností ich porušenia môžu pohybovať v širokom rozmedzí - od pokarhania a vykázania z územia, cez pokuty na mieste (do 300€) alebo v správnom konaní (do 3300€), cez prepadnutie veci (aj motorového vozidla), až po trest odňatia slobody na 1 rok.

Nie všetky územia CHKO sú však dostatočne označené (mnohokrát aj kvôli ničeniu takéhoto označenia), na lesných pozemkoch a poľnohospodárskej pôde takéto označenia nenájdete takmer nikde a zákaz vjazdu tiež nebýva vždy pravidlom. Tieto okolnosti síce môžu byť pri riešení porušenia zákona zohľadnené, ale samotné konanie nijako neospravedlňujú a kontroly Štátnej ochrany prírody a Polície SR sú čoraz častejšie.

Pri potrebe dlhodobej činnosti mimo ciest je úplne najčistejšie vybaviť si potrebné oprávnenia podľa príslušných zákonov. Pri krátkom odbočení je to ale dosť nereálne, takže sa pozrime na to, čo sa dá urobiť v takomto prípade:
 
Trestný zákon č. 300/2005 v §305, odsek 2.):
„Kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny alebo so všeobecne záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdí motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, motocyklom alebo skútrom na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“
 
Právne klučky so slovíčkami nechám na kreativite kovaných právnych zástupcov, sám som toho názoru, že je lepšie problému predchádzať legálnou činnosťou, ako zákon porušiť a dodatočne to komplikovane hasiť.
Dôležité je teda vedieť, v oblasti s akým stupňom ochrany sa s motorovým vozidlom nachádzame a aký charakter má konkrétny pozemok.

Ak nie sú k dispozícii jednoznačné značenia, pomôžu informácie na internete. Dôležité informácie z pohľadu Zákona o ochrane prírody a krajiny poskytuje mapový portál Štátnej ochrany prírody na adrese http://maps.sopsr.sk.
Tu je potrebné v ľavej časti v okne Vrstvy zakliknúť Územia európskeho významu, Veľkoplošné chránené územia a Maloplošné chránené územia, prípadne aj Chránené vtáčie územia. Všetky vybrané sa zobrazia v centrálnej ploche, ktorú si môžete zväčšovať až do podrobnejších detailov. Územia mimo označených plôch by mali byť v 1. stupni ochrany a teda bezpečné pre pohyb mimo oficiálnych ciest, avšak len z pohľadu Zákona o ochrane prírody a krajiny.
Podobnú úlohu plní aj portál KIMS na adrese http://webgis.biomonitoring.sk, dokonca na mobile poskytuje lepšie zobrazenie, bez nutnosti „upratovania“ okien.
 
Z pohľadu Zákona o lesoch nám zase pomôže mapový klient katastra nehnuteľností na adrese https://zbgis.skgeodesy.sk, kde si vyberieme červenú tému – Kataster nehnuteľností.
Mapu je možné zväčšovať do detailov, prípadne červený terčík vpravo hore pomôže s lokalizáciou miesta, kde sa nachádzate. Po kliknutí na konkrétnu parcelu (v prípade viac možností odporúčam parcelu C) sa vám ukáže karta Vlastník, ale pre nás dôležitejšia je karta s označením „i“ v krúžku – Popis. Tam sa nachádzajú položky Druh pozemku a Spôsob využívania pozemku, ktoré jasne napovedajú, či na konkrétnej parcele hrozí vážny postih. Ak je Druh pozemku „Lesný pozemok“, „Orná pôda“, „Trvalý trávnatý porast“, a podobne, tak bez ohľadu na Spôsob využívania pozemku, ktorý môže byť napríklad aj Inžinierska stavba, hrozí veľmi vážny postih. V relatívnom bezpečí pred vážnym postihom ste na parcelách „Zastavané plochy a nádvoria“ a „Ostatná plocha“.
Užitočný môže byť aj údaj „Druh chránenej nehnuteľnosti“, ale nie vždy je úplne hodnoverný.

Žiaľ nie a preto píšem zámerne o relatívnom bezpečí. Existuje ešte niekoľko ďalších zákonov, v ktorých sa jazda motorovým vozidlom na niektorých miestach obmedzuje, ale ich porušenie je klasifikované „len“ ako priestupok. Takto je napríklad zakázaná jazda po vodohospodárskych stavbách, ktorými sú napríklad hrádze alebo priehrady, okrem miest na to určených.
Najviac a najčastejšie sa nás ale dotýka zákon, pri ktorom by sme to asi najmenej predpokladali, keďže ho každý držiteľ vodičského oprávnenia musí mať v malíčku - Zákon o cestnej premávke č. 8/2009, ktorý v §4 Povinnosti vodiča, v odseku (4) hovorí:
 
(4) Vodič smie motorové vozidlo použiť len na cestách; to neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi použije
a) v súvislosti s organizovaným športovým, spoločenským alebo iným verejným podujatím,
b) na pôdohospodárske, lesné, údržbárske, stavebné alebo priemyselné práce,
c) v súvislosti s výkonom poľovníckeho práva a rybárskeho práva alebo ich kontrolou,
d) na záchranné práce,
e) na práce vo verejnom záujme,
f) na plnenie úloh spojených s ochranou životného prostredia, železničnej dopravy, verejného poriadku, bezpečnosťou štátu a obranou štátu,
g) na prepravu do obytného alebo rekreačného zariadenia,
h) v súvislosti s kontrolnou, inšpekčnou alebo prieskumnou činnosťou alebo
i) v priestore, ktorý nie je verejne prístupný, so súhlasom jeho vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
 
Takže ak sa nenájdeme v presne vymenovaných činnostiach, stále ešte nejaká miernejšia forma postihu možná je. Tu už záleži na vašom správaní k orgánu, ktorý priestupok rieši a na vyjednávacích schopnostiach, prípadne na (ne)ochote príslušníka PZ.

Dúfam, že vám tieto informácie pomôžu realizovať vaše záľuby a koníčky tak, aby neboli v rozpore s ochranou prírody a záujmom spoločnosti, ktorý sa odráža v zákonoch.
Sám by som bol veľmi rád, keby činnosti úzko naviazané na prírodu, ako napríklad free camping, free caravaning, offroad, enduro a quad, mali väčšiu sympatiu a podporu širokej verejnosti a následne aj podporu v zákone, ale to do veľkej miery záleží práve od nás, ako sa k prírode a k ostatným návštevníkom v nej správame a ako dodržiavame pravidlá.
Bolo by super, keby sme sa raz mohli slušne a s rešpektom previezť po vyhradených trasách v našich krásnych horách, tak ako je to bežné vo vyspelej Európe - napríklad v Alpách.
 
Autor článku je člen Stráže prírody a s prípadnými otázkami ho môžete kontaktovať na 
https://www.facebook.com/strazprirodytn